Jdi na obsah Jdi na menu
 


Všeobecná príručka dejín mágie

Všeobecná príručka dejín mágie

 

 

Základné pravidlá mágie:

 

 

1, Nikomu neškodiť!

 

2, Mágia vyžaduje námahu!

 

3, Sústredenie a koncentrácia sú dôležité!

 

4, Jasný cieľ je kľúčom!

 

5, Magické predmety majú veľkú moc a silu!

6, Nemysli len na seba!

 

História

 

1.dôkaz čarovania

Podľa pôvodnej teórie sa predpokladá, že mágia ako taká bola ľuďom známa až od stredoveku, keď ľudia už vedeli písať a tak mohli začať chápať princípy mágie a to ako funguje. Všetko pred tým, čo sa udialo neobvyklé bolo pokladané iba za náhodu. Vravievalo sa, že sú to nekontrolovateľné prejavy zrovnateľné s prvými „nehodami“ nadaných detí pred tým, ako zvyknú byť prijaté do čarodejníckych škôl.

Túto teóriu prvýkrát spochybnil v roku 1202 nemecký mágiohistorik Vorig Stängerer, ktorý v svojej knihe „historické fakty o pravekej mágii“, predložil dôkaz z náleziska vo Francúzsku v oblasti Cro-magnon. Vorig Stängerer dokázal, že mnoho z nájdených predmetov na tomto mieste má v sebe ešte stále zbytok mágie a teda to znamená, že museli byť používané ako účinné talizmany a iné pomôcky při kúzlení. Výskumy tohoto mágiohistorika potvrdil neskôr aj jeho nasledovník Follgend de Fest, keď v roku 1231 našiel a „prebudil“ talizman, ktorý po dosť zložitej aktivácii a po rôznych špeciálnych kúzlach dokázal v zemi vyhĺbiť jamu na mamuty. Ale už před týmito dvomi mágiohistorikmi sa vedci seriózne zaoberali myšlienkami primitívne riadenej mágie.

 

Stručný súhrn minulosti mágie 

Po prehistorickej mágii prišla so vznikom písma mágia historická. Historický vývoj mágie možno rozdeliť na pravek, starovek (orientálny a antický), stredovek a novovek. Prvé významné kroky učinili kňazi a čarodejníci starovekého Egypta, Mezopotámie, Indie, Číny a Ameriky. Vďaka archeológom sa nám zachovalo množstvo vtedajších zaklínadiel a rituálov, ktoré boli v tom čase ešte do veľkej miery prepojené s náboženstvom (veľa z nich ukrýva v skutočnosti modlitbu k bohom). Využívali analógiu (typu krv čierneho býka podporuje rast vlasov, pretože nesie v sebe vlastnosti svojho nositeľa), a hoci je v týchto rituáloch zjavná snaha o vedomé a koncentrované pôsobenie, využívanie prírodných síl je ešte slepé, bez snahy kanalizovať účinok do jedného špecifikovaného smeru. Napriek tomu je táto evolučná fáza nesmierne významná. Starovekí čarodejníci sa zaoberali liečením, divináciou (veštením), výrobou amuletov i evokáciami. Vznikali prvé mystériá a tajné spoločnosti, ktorých výskum bol už systematickejší. Boli to práve starovekí mágovia, kto definoval termín pravé meno a začal deliť mágiu na čiernu a bielu.

 

Rozdelenie praveku (doby kamennej)

 

 

 

Pravek a aj muklov ako známe obdobie dejín ľudstva, sa datuje na rozhraní treťohôr a štvrtohôr. Pravek trval asi tri milióny rokov (od vzniku človeka, do roku 3 500 p.n.l.). V tomto období jednoznačne ubudlo čarodejníkov a magické schopnosti sa zmenšili. V roku 1598 francúzsky vedec – mukel Boucher de Perthes nazval toto veľmi dlhé obdobie dobou kamennou a to ani netušil, ako blízko bol ku pravde. A teda praveká éra je rozdelená neskôr na paleolit, mezolit a neolit. V Európe sa ešte započítava eneolit a v na Prednom Východe chalkolit.

 

 

Paleolit 
 Staršia doba kamenná (vznik človeka – 10 tis. let pr.n.l.)
(palaios = starý, lithos = kameň)


Rozdelenie:
- starší paleolit (3 mil. – 250 tis. let p.n.l.)
- stredný paleolit (250 tis. – 40 tis. let p.n.l.)
- mladší paleolit (40 tis. – 10 tis. let p.n.l.)

 

Toto obdobie zahŕňa staršie štvrtohory, doby ľadovej a medziľadovej. V muklovských knihách sa bežne môžeme dočítať, že vtedajší ľudia boli veľmi závislí na prírode. Živili sa zberom plodov, korienkov, lovom a rybolovom. Vyrábali si primitívne nástroje a zbrane z kameňa. Žili v primitívnych spoločenstvách a byvali v skalných previsoch alebo jaskyniach. Muži tu lovili a ženy zbierali plody, pripravovali jedlo a starali sa o deti a oheň. U ľudí sa len rozvíjala reč, při čom čarodejníci s týmto nikdy problém nemali. Neučili sa rozprávať, nikdy nevidávali len pazvuky, ale hneď normálne komunikovali jako v dnešnej dobe. Celkovo prežívali toto obdobie jednoduchšie.

 

 

 

 

 

Mezolit
Stredná doba kamenná (10 tis. – 7 tis. let p.n.l.)
(mesos = stredný)

 

 

 

A už sme v období mladších štvrtohôr, čo znamená dobu poľadovú. V tomto období nastúpili veľké zmeny podnebia, ľadovce ustupovali na sever, roztápali sa a celkovo sa viditeľne oteplilo. Vďaka tomu sa rozrastali pralesy. Lovci boli nútení sa preorientovať na menšiu zver.Začínajú používať špecializované zbrane, při čom muklovia si ich poctivo vyrábaju, při čom čarodejníci vždy iba obkukali vizáž a funkčnosť a potom si podobné vyčarovali. Taktiež si vedeli odjakživa veľmi jednoducho zabezpečiť oheň, čo nikdy muklovia nechápali a týchto čarodejníkov preto vždy obdivovali. A tak sa neraz stalo, že hlavou skupiny sa stal ten, kto vedel čo najrýchlejšie založiť oheň.

 

 

 

Neolit
Mladšia doba kamenná (7 tis. – 5200 let pr.n.l.)
(neos = mladý)

 

 

 

Tu vzniká zemedelstvo, chová sa dobytok a začína fungovať výrobné hospodárstvo. Čarodejníci sa čudujú, prečo to muklovia všetko tak zložito vymýšľajú a keďže sa od nich začínajú v schopnostiach čím ďalej tým viac líšiť, tak sa radšej sťahujú mimo ich dohľad a začínajú si vytvárať úplne samostatné komunity.

 

 

Medzi muklami sa rozvinula keramika, hrnčiarstvo a tesárstvo. V tomto období sa dostali do popredia ženy – matriarchát. Vznikali prvé hradby na ochranu pred divochmi a možno aj čarodejmi.

 

 

 

 

 

 

 

 

Chalkolit na Prednom Východe
Doba medená (chalkos = meď)

 

 

 

Doba medená priniesla hlavne spracovávanie kovov – metalurgiu, muklovia vynašli v tomto období koleso a oradlo. Rozvinul sa obchod a v čarodejníckom svete vznikla vlastná mena líšiaca sa od muklovskej. Tým vznikol ešte väčší rozdiel medzi týmito dvoma životmi ľudí. Muklovia začali žiť v dedinách, při čom čarodejníci skô každá rodina samostatne ďaleko od nejakej ďalšej. Zaujímavé je, že muklovia obdivovali tých pár čarodejníkov, čo v tej době poznali a keďže si všimli, že ovládajú nezvyčajné věci, pripisovali im väčšiu moc a tak ich v dedinach pasovali za kňazov

 

 

Eneolit v Európe

Drsnejšie podnebie v európskych krajinách spôsobilo to, že tu pomalšie sa rozvíjala výroba a muklovia žili v redšom osídlení a prevažovali tu stále kamenné nástroje. Vysoké postavenie tu mal muž – patriarchát, čo sa zhodovalo v tom období aj s čarodejníckym svetom. Objavili sa tu magické predmety – megality, čo boli kamenné telizmany na rôzne účely. Mágia sa  v tomto období transformuje z jednoduchej na vyššiu úroveň.